Kapitola 11: Ako čítať Bibliu a nezblázniť sa

„Litera zabíja, ale Duch oživuje.“
– Apoštol Pavol (2. Korinťanom 3:6)

Predstav si, že by ti tvoja priateľka alebo najlepší kamarát poslal z cudziny dlhý, päťstranový osobný list.

Písal by ti o tom, čo prežíva, ako sa mu cnie, spomenul by pár vtipných zážitkov z cesty, vysvetlil by ti nedorozumenie, ktoré sa medzi vami stalo pred odchodom, a na záver by ťa poprosil, aby si mu doniesol kabát a knihy, ktoré si zabudol v tvojej izbe.

Ako by si ten list čítal? Vzal by si nožnice, rozstrihal list na dvesto malých kúskov po jednej vete, očísloval ich, náhodne ich vytiahol z klobúka a vyhlásil: „Pozrime sa, čo mi dnes hovorí veta číslo 37! ‚Prines mi kabát, ktorý som nechal v Troade u Karpa.‘ Aha! To znamená, že zajtra si musím kúpiť zimnú vetrovku!“

Pravdepodobne by si si pomyslel, že človek, ktorý toto robí, prišiel o rozum.

A predsa – presne toto robia milióny kresťanov s Bibliou každé jedno ráno a každú jednu nedeľu.

Otvoríme Písmo, vytiahneme z neho jednu jedinú polovicu vety, vytrhneme ju z historického, literárneho aj teologického kontextu a postavíme na nej celé cirkevné učenie, manipuláciu alebo životné rozhodnutie. Tejto metóde sa v teológii hovorí proof-texting (dokazovanie vytrhnutými veršami).

Výsledkom je, že z knihy, ktorá mala prinášať život, slobodu a jednotu, sme urobili zbierku paragrafov, zbraní a zákonov, ktorými sa kresťania už päťsto rokov navzájom tlčú po hlavách.

Ak chceš žiť novozmluvnú realitu, musíš sa znova naučiť čítať Písmo tak, ako bolo napísané.

1. Námietka: „Každý verš je predsa inšpirovaný Bohom!“

Tradičný veriaci sa pri spochybnení vytrhávania veršov okamžite ohradí:

„Biblia je predsa Božie slovo! Apoštol Pavol jasne píše v 2. Timotejovi 3:16: ‚Každé písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie...‘ To znamená, že každý jeden verš je sám o sebe Božím výrokom pre mňa. Načo komplikovať jednoduchú vieru nejakou históriou, kontextom a kultúrou? Ak je to napísané v Biblii, platí to doslova, tu a teraz!“

Tento argument znie mimoriadne pobožne. Lenže má jeden fatálny háčik: aj diabol v púšti citoval Ježišovi presné biblické verše!

Keď diabol pokúšal Ježiša (Mt 4:6), citoval Žalm 91:11–12: „Veď svojim anjelom prikáže o tebe a ponesú ťa na rukách, aby si si neudieral nohu o kameň.“ Text bol citovaný stopercentne doslovne a presne. A čo mu Ježiš odpovedal? Odpovedal mu iným Písmom v kontexte: „Je tiež napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“

Diabol nepopiera Bibliu – diabol ju vytrháva z kontextu a používa ju proti Božiemu charakteru. Ak čítaš verše izolovane bez Ducha a bez celkového príbehu, môžeš z Biblie „dokázať“ čokoľvek: od upaľovania čarodejníc cez otrokárstvo až po to, že ženy nesmú hovoriť ani slovo a muži si nesmú holiť bradu.

2. Ako vznikol náš spôsob čítania: Od Langtona po dispenzacionalizmus

Kde sa vzal náš moderný návyk vnímať Bibliu ako zbierku izolovaných čísel?

V 9. kapitole sme videli, že pôvodné spisy Novej zmluvy boli napísané ako celistvé listy. Nemali žiadne kapitoly a žiadne verše.

• Kapitoly pridal začiatkom 13. storočia (cca 1203–1206) v Paríži Stephen Langton.
• Očíslované verše pridal v roku 1551 v Ženeve tlačiar Robert Estienne.

Tieto dve technické pomôcky zmenili psychológiu čítania.

Na prelome 16. a 17. storočia (v období tzv. protestantskej ortodoxie, približne po roku 1590) vznikol v akademickej teológii zvyk budovať dogmatické systémy metódou dicta probantia (doslova: „dôkazové výroky“). Teológ napísal tvrdenie – napríklad o krste alebo predurčení – a pod to zavesil desať izolovaných veršov z rôznych kníh Biblie ako dôkazy. Nikoho nezaujímalo, komu Pavol ten list písal, aký problém v tom meste riešil a čo bolo v predchádzajúcej vete. Verš sa stal „dôkazovým materiálom“ na súde.

V 19. storočí tento trend vyvrcholil v hnutiach ako dispenzacionalizmus a v masovo tlačených študijných Bibliách (ako slávna Scofield Reference Bible). Kresťania dostali Bibliu s krížovými odkazmi a poznámkami, ktoré ich učili skákať z jedného verša na druhý po celej knihe bez toho, aby si niekedy prečítali čo i len jeden jediný Pavlov list v celku od začiatku do konca.

A k tomu sa pridal ďalší detail: radenie listov v našich Bibliách. Väčšina ľudí si myslí, že listy Novej zmluvy sú zoradené chronologicky – podľa toho, ako ich Pavol postupne písal. Omyl! Pavlove listy sú zoradené podľa bežného helenistického zvyku antiky: podľa dĺžky textu – od najdlhšieho po najkratší!

Najprv sú zaradené listy zborom: od najdlhšieho Listu Rimanom (16 kapitol) cez Korinťanom, Galaťanom, Efezanom až po najkratší 2. Tesalonickým. (Jedinou drobnou výnimkou je Galaťanom, ktorý je o niečo kratší než Efezanom, no historicky bol zaradený pred ním kvôli vážnosti témy). A potom nasledujú listy jednotlivcom – opäť od najdlhšieho (1. Timotejovi) po najkratší (Filémonovi).

Tento zvyk radenia podľa dĺžky spôsobuje, že ako prvý čítame List Rimanom – mimoriadne hutný, komplexný a teologicky najnáročnejší list, ktorý Pavol napísal až na samom konci svojej tretej misijnej cesty –, namiesto toho, aby sme začali listami, ktoré písal mladým zborom ako prvé (napríklad 1. Tesalonickým).

3. Príklad v praxi: 1. Korinťanom 11 až 14 ako jeden celok

Ukážme si tragédiu proof-textingu na konkrétnom príklade, ktorý sa bytostne dotýka celej tejto knihy: na 1. liste Korinťanom, kapitolách 11 až 14.

V modernej praxi berieme tieto kapitoly ako štyri úplne oddelené témy:

• Kapitolu 11 citujeme raz za mesiac pri Večeri Pánovej (a vystrašíme ľudí nehodným jedením).
• Kapitolu 12 rozoberáme na seminároch o duchovných daroch.
• Kapitolu 13 (slávnu pieseň lásky) čítame na svadbách zaľúbeným párom ako romantickú poéziu.
• Kapitolu 14 vyťahujú charizmatici pri spore o hovorení jazykmi a tradicionalisti pri vete, že „ženy nech v zbore mlčia“.

Pre apoštola Pavla to však neboli štyri témy! Bola to jedna jediná, neprerušená argumentačná línia o tom, ako má fungovať spoločenstvo, keď sa zíde!

Pozri sa na tú geniálnu stavbu:

1. 1. Kor 11 (Stôl a telo): Pavol začína Večerou Pánovou. Hovorí: vaša schôdzka je rozbitá, lebo bohatí pohŕdajú chudobnými a nerozoznávajú, že sú jedno telo.
2. 1. Kor 12 (Dary a údy): Pavol pokračuje: prečo ste jedno telo? Pretože v každom z vás pôsobí ten istý Duch! Oko nemôže povedať ruke, že ju nepotrebuje, a ten najslabší úd je nevyhnutný.
3. 1. Kor 13 (Agapé ako motor): Pavol nespomína svadby! Hovorí: ak máte všetky tieto dary – jazyky, proroctvá, vieru, čo hory prenáša –, ale nemáte medzi sebou skutočnú sebaobetujúcu lásku, ste len rinčiaci kov a prázdny zvuk. Láska nie je emócia; je to lepidlo, ktoré drží dary pohromade, aby ste sa nimi navzájom nezničili!
4. 1. Kor 14 (Priebeh stretnutia pri stole): A ako to má vyzerať v praxi? „Keď sa zídete, každý niečo má... nech sa všetko deje na budovanie!“ (1Kor 14:26). Žiadny chaos, žiadna pýcha jedného človeka, priestor pre dvoch či troch prorokov a vzájomné počúvanie.

Keď rozsekáš tento text na štyri kapitoly a sto veršov, stratíš celú pointu. Keď ho prečítaš na jedno posedenie za dvadsať minút, spadne ti sánka. Uvidíš živý, fungujúci, láskou poháňaný organizmus.

4. Štyri zlaté pravidlá čítania: Od písmena k životu

Ako teda čítať Bibliu, aby ti prinášala život a nebola nástrojom na manipuláciu? Drž sa týchto štyroch pravidiel:

1. Čítaj celé knihy na jeden záťah

Keď dostaneš e-mail alebo list, neprečítaš si z neho jednu vetu. Pavlove listy nie sú dlhé: Filipanom prečítaš za 12 minút, Galaťanom za 15 minút, Rimanom za hodinu. Urob si dobrý čaj, sadni si a prečítaj celý list naraz. Vnímaj tón, náladu, hlavný konflikt a celkový príbeh.

2. Pýtaj sa: Komu to písal a aký problém riešil?

Žiaden novozmluvný list nevznikol ako abstraktná akademická učebnica dogmatiky. Každý jeden list bol reakciou na konkrétnu krízu v konkrétnom meste:

• V Galaťansku sa veriaci vracali k obriezke a zákonníctvu.
• V Korinte mali chaos pri stole, súdili sa medzi sebou a pýšili sa darmi.
• V Kolosách ich ovplyvňoval gnostický mysticizmus a uctievanie anjelov. Ak nepoznáš problém, ktorému Pavol čelil, nemôžeš správne pochopiť jeho odpoveď.

3. Hľadaj Krista a jeho kríž ako kľúč k celému Písmu

Ježiš povedal emauzským učeníkom (Lk 24:27), že celé Písmo (Mojžiš, proroci aj žalmy) svedčí o ňom. Kristus je konečným a dokonalým zjavením Boha (Hebr 1:1–3). Ak nejaký verš vykladáš spôsobom, ktorý odporuje Ježišovmu charakteru, jeho milosti a láske na kríži, vykladáš ho nesprávne. Kríž je hermeneutickým filtrom celého vesmíru.

4. Čítajte Písmo spolu pri stole

Biblia nebola napísaná pre osamelých akademikov v knižniciach. V staroveku nevedelo čítať 90 % obyvateľstva. Keď apoštolský list dorazil do mesta, celé spoločenstvo si sadlo k stolu a niekto ho prečítal nahlas pred všetkými! Potom sa o ňom rozprávali: „Čo tým Pavol myslí? Ako to uplatníme zajtra na trhu?“ Najlepšia hermeneutika sa nedeje v seminári. Deje sa v rodine pri lámaní chleba.

Martinov príbeh: Od veršíkovej kalkulačky k živému listu

„Vyrastal som v prostredí, kde sme Bibliu používali ako zbierku kúzelných formúl. Mali sme krabičku s kartičkami, na ktorých boli vytlačené biblické verše. Ráno pred školou som si jednu vytiahol, prečítal som si ju a veril som, že to je moje ‚slovo na dnešný deň‘. Keď som si vytiahol Žalm 23, bol som šťastný. Keď som si náhodou vytiahol niečo o Božom hneve, celý deň som sa triasol strachom.

Na vysokej škole v Žiline som sa dostal do ťažkej krízy. Začal som študovať softvérové inžinierstvo a zrazu mi táto detská veršíková viera prestala dávať zmysel. Videl som, ako moji kresťanskí kamoši dokážu tým istým Písmom ospravedlniť úplne protichodné veci: jeden tvrdil, že Boh chce, aby sme boli všetci bohatí, druhý tvrdil, že Boh chce, aby sme žili v chudobe. Obaja mali na to päť veršov.

Bol som z toho tak znechutený, že som Bibliu na pol roka odložil. Povedal som si: táto kniha je ako horoskop, každý si v nej nájde, čo chce.

Potom som spoznal staršieho brata, stolára z Oravy. Keď som mu povedal o svojom sklamaní, usmial sa a povedal mi: ‚Tomáš, prestaň Bibliu krájať na salámu. Zahoď veršíky a prečítaj si List Galaťanom ako skutočný list od kamaráta.‘

Urobil som to. V sobotu večer som si sadol a prečítal som si celých šesť kapitol Galaťanom na jeden záťah. A zrazu som uvidel Pavla: jeho vášeň, jeho hnev na zákonníkov, jeho bolesť za tých ľudí, jeho výkrik o slobode v Kristovi! Prvýkrát v živote som nečítal studený zákonník. Čítal som horiace srdce človeka, ktorý bojoval o čistotu evanjelia. Odvtedy čítam Bibliu úplne inak. Už nehľadám formulky – hľadám Ježiša a jeho príbeh.“

– Martin, 23, Žilina

Skús toto

Premýšľaj: Ako čítaš Bibliu ty? Vyťahuješ z nej náhodné verše ako z klobúka, alebo sa snažíš rozumieť celému príbehu a historickému kontextu knihy?

Urob: Vyber si tento týždeň jeden krátky novozmluvný list (odporúčame List Filipanom alebo List Galaťanom). Vyhraď si 20 minút pokojného času, vypni notifikácie na mobile a prečítaj si ho celý od začiatku do konca bez prestávky. Ignoruj čísla kapitol a veršov – vnímaj len plynulý tok myšlienok.

Prečítaj si: Prečítaj si Nehemiáša 8:1–8 a Skutky apoštolov 8:26–35 (príbeh etiópskeho eunucha). Všímaj si otázku učeníka Filipa: „Či aj rozumieš tomu, čo čítaš?“ a eunuchovu úprimnú odpoveď: „Ako by som mohol, ak mi to nikto nevysvetlí?“

Zhrnutie kapitoly

• Vytrhávanie veršov z kontextu (proof-texting) ničí biblický text; aj diabol v púšti citoval Ježišovi doslovné verše z Písma bez kontextu.
• Pôvodné biblické spisy nemali kapitoly ani očíslované verše; kapitoly vytvoril Stephen Langton (~1203–1206) a verše Robert Estienne (1551).
• Zvyk zoradiť Pavlove listy v kánone podľa dĺžky textu (od najdlhšieho po najkratší) bol bežným antickým zvykom a nezodpovedá chronológii ich vzniku.
• Listy apoštolov sú celistvými dokumentmi riešiacimi konkrétne krízy v mestách; napríklad 1. Kor 11–14 tvorí jeden nerozdeliteľný celok o fungovaní tela.
• Najlepšie prostredie na čítanie a porozumenie Písma je spoločný rodinný stôl, kde sa o Božom slove spoločne premýšľa a uvádza sa do každodenného života.